Vyzerá to ako obyčajný rozhovor dvoch dám. Ale nenechajte sa oklamať. Práve prebieha dôležitá porada.
„A teba dnes tiež nútili jesť tú ryžu s mäsom?“
„Nútili. Vraj aspoň päť lyžíc.“
„A zjedla si?“
„Samozrejme. Šesť. Aby mali radosť.“ Chvíľka ticha.
„A potom som si vypýtala niečo sladké.“
„A dali?“
„Vraj až po obede.“
„Veď obed už bol!“
„Presne to som im povedala!“
Nasleduje smiech a porada pokračuje. Na programe je ešte niekoľko dôležitých bodov: prečo sa musí ráno vstávať, keď sa v posteli tak dobre leží alebo kto rozhodol, že treba piť viac vody.
Opatrovateľky zatiaľ možno žijú v presvedčení, že majú všetko pod kontrolou. Netušia však, že ich kroky sú pozorne sledované, komentované a vyhodnoco-vané. A že dve usmiate dámy majú na všetko svoj názor.
Nakoniec sa však obe zhodnú: „Sú dobré, tie naše dievčatá. Len keby nám častejšie dali niečo sladké.“
A tým je dnešná porada úspešne ukončená. Aspoň dovtedy, kým sa nestane niečo nové, čo bude treba neodkladne prebrať.
